Hore fúka
Prvá Češka, ktorá zdolala tri najvyššie vrcholy sveta - Mount Everest, Kančendžengu a K2.
Svojím elánom dokáže strhnúť okolie, jej optimizmus spojený s chuťou stále niečo podnikať je neudolateľný. Klára s ľahkosťou a ženskou gráciou prepláva svetom biznisu, vysokých hôr a rodiny, kde s manželom vychováva dcéru Emmu a syna Cyrila. V roku 2008 vydala Himalájsky denník a o jej výstupe na K2 vznikol dokumentárny film K2 vlastnou cestou (2020). V novembri 2022 vyšla jej nová kniha s poetickým názvom Hore fúka.
Hovorí sa, že cesta dole je ťažšia ako hore, čo zrejme pramení predovšetkým z predpokladanej opotrebovanosti lezca, bez ohľadu na realitu. Mentálne aj fyzicky je pre mňa ale vždy ťažšie zabrať smerom nahor. Stojí za to sa hecnúť. Hore je všetko stále otvorené, stále je tam nádej. Kým idem nahor, stále je predo mnou cieľ, vrchol. Po vrchole je cesta dole úmorná, hoci radostná. A s každým ďalším krokom aj bezpečnejšia, aj keď relativizovať možno vždy.
Vracať sa dole z nižších poschodí ako z vrcholu je ťažké a bolestivé. Naopak zostup po úspešnom zdolaní hory je už krásne definitívny. Nie sú žiadne otázky, idem s čistou hlavou. A potom ešte existujú cesty dole z prípravných výstupov v rámci aklimatizácie. Vždy si pri nich hovorím: „Koľkokrát tadiaľto ešte pôjdem?“
Chyby a problémy sa dejú oveľa častejšie pri zostupe. Dôvod je jasný. Človek je unavený, už sa vidí dole, jeho pozornosť klesá, má tendenciu zaradiť autopilota. Akoby zo mňa pri zostupe z vrcholu K2 pri dosiahnutí každého ďalšieho výškového tábora niekto zložil jeden veľký balvan. Mentálny aj fyzický pocit, že sa môžem zase o trošku viac nadýchnuť, bol s každým dosiahnutým výškovým táborom veľmi intenzívny. S každým metrom klesania som bola bližšie k cieľu. A paralelne s tým stúpala aj moja únava.
Zlaňujem dole, späť do bejzu. Domov, do Podolia… A zrazu strih, som znova v jednej z najnáročnejších pasáží na Ká dvojke. House's Chimney. Autopilot funguje takmer bezchybne, ako stroj sa nadväzujem na fixné lano a začínam tisíceré zlanenia. Posledná kontrola, lano založené vo vedierku, odisťujem poistnú karabínu a idem dole. Zabrzdí ma skalný ostroh, blížim sa k ďalšiemu istiacemu bodu, akurát že nie je na mojom konci lana. Môj koniec lana je voľný a za ním už nič. Len prázdnota a strmá stena niekam dole…
Mozog sa preberá z letargie, tepovka prudko stúpa. Stop. V tej chvíli si uvedomujem svoju chybu. Cvakla som sa do zlého lana. Staré lano, nemý svedok predchádzajúcich expedícií. Stačilo zlaniť niekoľko ďalších metrov a ja som sa mohla zrútiť dole. Dosť. Teraz nie je priestor panikáriť. A znovu štartujem obranný mechanizmus.
Svojho autopilota, ktorý koná. Po niekoľkých metodických krokoch, ako vystrihnutých z manuálu bezpečného lezenia, sa precvaknem na správne lano a ukážkovo zlaním na dno House's Chimney. Už len tisíc osemsto výškových metrov a budem doma. V bejze, v bezpečí. Vydýchnem. Uf. To bolo o fúz.
Tiež sa hovorí, že človek by mal v živote stúpať tak, aby sa mohol pozrieť do očí tým, ktorých bude stretávať, až bude klesať dole. Ja ale pri zostupe v horách obvykle nestretnem nikoho.
A do tretice sa tiež hovorí, že hore fúka, nech už tým horom myslíme čokoľvek. Nie každý to má rád, nie každý to vydrží. Ale dole… dole je nuda. Možno je to kruté, takto spontánne to zo seba vysypať. Ale moja nuda je farebná ako dúha. Dole je môj život, deväťdesiat deväť percent môjho stráveného času. Dole je pokoj, dole fúka len občas a len ľahko, vďaka čomu si môžem náležite užiť ten uragán hore. Dole je základňa, bez ktorej by som nikdy nebola na žiadnom kopci. Dole je doma, dole je rodina, dole je všetko to, čo mám rada. A čo mi vlastne nikdy úplne nestačí.
Moje životné motto znie, že tie najkrajšie veci si musíme vybojovať. Musíme, ale predovšetkým môžeme. Prekážky sú často len v nás samotných, v spoločenskom úze, pseudoočakávaní druhých, kedy pod tlakom tu toho všetkého zabúdame realizovať seba samých. Potrebujeme byť v tom dobrom slova zmysle trochu sebeckí.
Preto vám prajem istú dávku sebectva a do blížiaceho sa roku 2023 hory energie, pozitivity a nekonečnej túžby objavovať, milovať a ísť vlastnou cestou!
Napísala Klára Kolouchová (1978), hrdá členka HIGH POINT tímu.
Kniha Hore fúka
Text vznikol na základe knihy Hore fúka. Novú Klárinu knihu i jej obľúbené kúsky výbavy, ktorú na expedíciách používa, nájdete na www.highpoint.cz.
High Point
Sme výrobca outdoor oblečenia. Sme česká firma. Sme milovníci hôr. Sme tu preto, aby ty si mohol byť vonku a užil si to naplno.
Členovia Alpenvereinu registrovaní kancelárií OEAV.CZ môžu uplatniť 18% zľavu na nákup produktov HIGH POINT na kamenných predajniach v Hradci Králové a Sušici.