História

Založenie nemeckého Alpského zväzu DAV a zlúčenie s OeAV na DuOeAV (1869 - 1873)

Roku 1869 založili nemeckí a rakúski horolezci v Mníchove nemecký Alpenverein (DAV). Pojem "nemecký" vtedy zahŕňal nemecky hovoriaci priestor strednej Európy, východné Alpy boli vtedy označované ako "nemecké Alpy". DAV bol organizovaný decentralizovane: Od severného Nemecka až k Jadranu vznikli samostatné sekcie. Tie spravovali svoje oblasti, v ktorých stavali chaty, budovali chodníky, vzdelávali horských vodcov a starali sa aj o obyvateľstvo.

Rýchly úspech DAV tiež rýchlo viedol k splynutiu oboch spolkov. Tak vznikol v roku 1873 "nemecký a rakúsky Alpenverein". OeAV tvoril spolu s viedenskou sekciou DAV sekciu Austria D.u.Oe.A.V.

Do začiatku prvej svetovej vojny vzniklo takmer 400 sekcií. V tejto dobe bolo na prvom mieste budovanie chát a horských chodníkov. V roku 1914 vlastnil zväz 319 chát s viac ako 8 500 lôžkami a miestami na spanie.

Mená mnohých chát, ako napr. Berliner Hütte, pripomínajú ešte dnes sekcie, ktoré ich založili a starali sa o ne. Kancelária zväzu so sekretárom a pracovníkmi periodicky striedala svoje sídlo.

Veľká časť prostriedkov prúdila do vydávania publikácií (oznámenie a raz za rok vychádzajúci časopis), do výskumu a kultúrnych aktivít. Kartografi spolku tvorili tie najlepšie mapy východných Álp. Výdavky na podporu budovania chát a chodníkov pomaly stúpali.

Nové priority: Ochrana prírody a práce mladých

Po prvej svetovej vojne stál Alpenverein pred novými úlohami: stratil totiž mnoho členov a veľkú časť spravovaného územia a tiež sekcií na postúpených územiach. Počas niekoľkých rokov vzrástol počet členov na trojnásobok stavu pred vojnou, chaty boli preplnené.

Jedno silné hnutie sa zasadilo o krok "späť ku koreňom": vysokoalpský región mal zostať vyhradený horolezcom. Odmietali na chatách zbytočný komfort. Tento konflikt medzi záujmami horolezcov a záujmami masového cestovného ruchu už nikdy nemal opustiť Alpenverein...

Starosť o pôvodnú alpskú krajinu viedla v roku 1927 k rozšíreniu stanov o "udržiavanie pôvodnosti a krásy vysokých hôr". Už skôr venoval villašský Drevár Albert Wirth Alpenvereinu 40 km2 pôdy v oblasti Grossglockner-Pasterze za účelom vyhlásenia prírodného parku. Ďalších 280 km2 Vysokých Taur mohol Alpenverein získať v 30. rokoch zo štátneho vlastníctva. Tým bol položený základný kameň národného parku Vysoké Taury. Jeho vyhlásenie však trvalo ešte pol storočia.

Nové možnosti v oblasti voľného času, zmeny v rodinných pomeroch a nová kultúra mladých prinútili Alpenverein, aby sa viac staral o prácu mládeže. Chlapčenské mládežnícke skupiny sa stali pevnými inštitúciami v sekciách, pomaly sa pridávali tiež skupiny dievčenské.

Politické turbulencie v medzivojnovej dobe

Už skôr pozeral Alpenverein na svoje sociálne a kultúrne aktivity v hraničných regiónoch ako na podporu nemectva. Už pred prvou svetovou vojnou, obzvlášť ale v prvých rokoch po jej konci, silneli protirasové a antisemitské prúdy. Vedenie spolku nechalo právne samostatným sekciám v otázke "zákona o árijskej rase" od roku 1919 voľnú ruku. Väčšina sekcií v Rakúsku ho zaviedla. Sekcia "Donauland" založená židovskými a liberálnymi členmi sa stala cieľom útokov antisemitov v Alpenvereinu. V roku 1924 pristúpilo prevažne liberálne vedenie spolku ku "kompromisu": antisemiti museli prestať s ďalšou agitáciou, "Donauland" bola pod falošnými zámienkami vylúčená. Tým Alpenverein získaval čoraz viac pravostrannú, ľudovú pozíciu. Aj jeho vzťah k socialistickým Naturfreunde sa veľmi rýchlo zhoršil. Odmietanie bolo obojstranné, oba spolky nechceli prijímať žiadnych členov z druhého.

V rokoch 1933-34 rozpustila národno socialistická vláda v Nemecku a austro-fašistická vláda v Rakúsku súčasne s ľavicovými stranami tiež spolok Naturfreunde. Alpenverein odmietol prijať chaty Naturfreunde ponúknuté vládou, naopak prijal ich bývalých členov.

Po Anschluss Rakúska k Nemeckej ríši v roku 1938 dostal "nemecký Alpenverein" štátnu úlohu úradu pre horolezectvo v ríšskom zväzu pre telesné cvičenia (neskôr: Národno-socialistický ríšsky zväz pre telesné cvičenia). Sídlo Alpenvereinu, ktoré sa doteraz stále striedalo, zostalo od roku 1938 v Innsbrucku. Mimo nemeckého Alpenvereinu (DAV) nesmel existovať žiadny iný spolok horolezcov. Mnoho malých alpských skupín a združení, ale aj rakúsky Alpenverein, bolo integrovaných do sekcií alebo boli prijaté ako vlastné sekcie DAV. Alpenverein tak prevzal okolo tucta vysokoalpských chát vtedajších Naturfreunde a zrušené sekcie Donauland.

Ťažké povojnové roky - Alpenverein bojuje o prežitie

Po druhej svetovej vojne začala pre rakúsky Alpenverein náročná cesta k objasneniu právnych pomerov. Ďalšia existencia musela byť presadená iba pred ústavným súdom. Sekcie boli čiastočne uznané v ich súčasnej podobe, čiastočne sa museli obnoviť.

V roku 1951 prijal Alpenverein znovu pôvodné označenie rakúsky Alpenverein (Oesterreichischer Alpenverein). Chaty vtedajších ríšskonemeckých sekcií v Rakúsku boli spravované dôverníckou správou. Až v roku 1955 mohli byť po podpísaní štátnej zmluvy vrátené vlastným majiteľom, sekciám DAV.

S normalizáciou životných pomerov a hospodárskym rozmachom pribúdali aj aktivity Alpenvereinu a výrazne sa zvyšoval počet členov. Ľudia začali znovu venovať pozornosť svojmu voľnému času a dovolenkám.

Moderná história

V 80. rokoch sa súčasne prejavovalo viac nových smerov vývoja. Hnutie za životné prostredie viedlo k posilneniu ochrany prírody v Alpenvereine. Ako vlastník najväčší pozemkov mohol presadiť realizáciu národného parku Vysoké Taury, mládeži boli ponúknuté prvýkrát Umweltbaustellen. Pozitívne sa prejavilo tiež vytrvalé vzdelávanie funkcionárov.

Športové dianie na horách sa veľmi spestrilo, vznikali úplne nové športové trendy. Pre Alpenverein bol najvýznamnejší vývoj športového lezenia na prírodnej skale aj na umelých stenách.

Od začiatku 90. rokov razantne stúpol tiež vďaka novým službám počet členov. Široké nadšenie pre zdravý pohyb v prírode zosilnelo význam chát a chodníkov.

Dnes spriatelené zväzy Österreichischer Alpenverein (OAV) a Deutscher Alpenverein (DAV), a tiež Alpenverein Südtirol (AVS) úzko spolupracujú. Hlavné sídlo rakúskeho Alpenvereinu je v Innsbrucku.

––––––––
Logo Alpenvereinu ku 150. výročie založenia