Pravý domov horalov v Južnom Tirolsku
Dychberúce horské panorámy, vybrané jedlo a pitie a vyhlásené wellness, to všetko patrí do juhotyrolského erbu najsevernejšej talianskej provincie akosi samozrejme. V priezračnej podobe nájdete ich korene v nedotknutých horských dedinách, odkiaľ vzišli pionieri "mountaineeringu", kultúry unikátneho životného štýlu, ktorý tu prežil až do dnešných čias. Vitajte v Matsch/Mazia a Lungiarü/Campillo, prvých Bergsteigerdörfer v Južnom Tirolsku.
Matsch/Mazia
Matsch/Mazia tvoria postrannú časť údolia Vinschgau na západe Južného Tirolska u Malše na trojmedzí Talianska s Rakúskom a Švajčiarskom vo výške 1 584 metrov. Rozkladá sa na južných svahoch Ötztalských Álp na úpätí Weisskugelu (3 739 m), druhej najvyššej hory tohto pohoria. Táto úplne ukrytá časť hôr, kde žije necelých päť stoviek obyvateľov, sa prezýva "Utajená kráľovná" (aj pre nemiznúce biele čiapky na trojtisícových vrcholoch) alebo Malý Tibet.
Unikátne miesto udržujú aj prísne stavebné regulácie, ktoré nikdy nejdú cez krásne prírodné panorámy. Tak napríklad kostolík tu stojí osamotený mimo zástavbu na vlastnom kopčeku. Alebo zrúcanina slávneho hradu Obermatsch vartuje na stráži nad drsnou roklinou vytesanú potokom Matscher Bach. A vodou zásobujú údolia prúdy z ľadovcov vysoko v horách, dole rozvádzané dômyselnými kanálmi.
Už 400 rokov pred Kristom sem prišli Kelti, ktorí sa premiešali s miestnymi Rhétmi. Meno Matsch znamená čosi ako mokrá zem. Spoznali ju aj Rimania, ktorých jazyk prenikol do miestneho názvoslovia. Okolo roku 1 200 tu žili stovky rodín. Dvakrát však údolie postihla prírodná katastrofa, mohutný zosuv pôdy a záplava spôsobená topením ľadovca. Niet divu, že ešte koncom 19. storočia mnoho ľudí odišlo ďaleko preč, napríklad až do Ameriky. A ešte v roku 1 983 tu hustý dážď uväznil obyvateľov v strachu na 72 hodín za zatvorenými petlicami.
Ale už pred 137 rokmi tu Heinrich Flora založil Alpský klub, rok potom, čo tu jeho pražská sekcia vystavala Karlovarskou búdu, neskôr premenovanú na Oberettes Hütte. Z týchto koreňov vyrástla súčasná horalská základňa.
Zima býva v znamení skialpov. Možno najobľúbenejšia je ľahká túra na Pleresspitze/Cima Pleres, ktorá netrvá viac ako štyri hodiny, hoci nastúpate vyše 1 400 metrov. Podobnou náročnosťou sa vyznačuje tá na Upikopf/Monte UPI. Zato ako výzvu aj pre skúsených a skutočných fajnšmekrov vám odporučia Saldurspitze/Punta Saldura, 14 km s výškovým rozdielom 3 120 m. Dá sa tu jazdiť na bežkách, chodiť na snežniciach či len tak po svojich aj liezť v ľade. Len si vybrať!
V lete samozrejme prevažujú pešie treky. Lenivú vychádzku možno podniknúť pozdĺž Ackerwaalských zavlažovacích kanálov. Už isté úsilie vyžaduje trek k chate Oberettes pod Weißkugel/Palla Bianca (3 739 m) alebo alpskému plesu UPI (2 552 m), pre mnohých vôbec najkrajšiemu miestu Val di Mazia. Pre zabývanie odporúčame hotel Glieshof na magickej pláni v 1 824 metroch ...
Lungiarü
Prvá horalská dedina v Dolomitoch, leží vo výške 1 398 metrov v rovnomennom Juhotirolskom údolí na kraji väčšieho Gaderského údolia. To sa tiahne od St. Martin in Thurn/San Martino in Badia juhozápadným smerom. Vôkol sa týčia dolomitské štíty, z jednej strany skupina Peitlerkofel, z druhej Puez.
Okolité územie tvorí prírodný park Puez-Geisler, ktorý patrí do kultúrneho dedičstva UNESCO. Medzi mnoho tunajších prírodných pokladov patrí aj ladínska kultúra a jazyk unikátnej enklávy, čítajúce ešte dnes asi tridsať tisíc obyvateľov. Mnoho zaujímavostí sa dozviete v Ladínském múzeu Ćiastel de Tor v St. Martinu.
V zime sa odtiaľ vyráža hlavne na skialpy na trasy najrôznejších obtiažností. Medzi tie najvyhlásenejšie patrí PIZAY de Medalghes (2 454 m, do 4 hodín s minimálnym lavínovým nebezpečenstvom), alebo PIZAY de Antersasc (2 471 m, asi 4 hodiny).
Pre spestrenie možno vyskúšať aj výpravu na snežniciach, z Vie do Gomy vedie slnečnou stranou svahov, naopak na Pré dai Corfu sa chodí za mesačného svitu. Z chaty ÚTIA Ciampcios sa potom môžete spustiť dole na saniach.
V lete sú obľúbené túry Roda dles Viles do ladínskej vsi, alebo až na pôvabnú horskú búdu Munt d'Adagn
a tiež z Cialdires na pastvinu pod Antersaskem. Náročnejšia štreka vedie na Zwölferkofel (2 384 m s prevýšením 800 m), vyznačená je aj trojdňová túra z Pares cez Regensburgerhütte a Glatschalm späť do Lungiarü. Napojiť sa dá aj na časť Dolomitského Höhenweg High Mountain Trailu 2, ktorý vedie z Brixenu a dá sa natiahnuť až na 185 km dlhú dvojtýždňovú púť do Benátska! Lezci sa vyšantia v troch sektoroch neďaleko Cialdires, neobvyklou lokáciou sa pýši výstup (obtiažnosť V) na CREPI dal Ora (2 361 m).
Ako tipy na ubytovanie tu odporúčame preverený komfortnejší Horský hotel Sanvi alebo apartmány s raňajkami v chalet Morná.
text: Tomáš Nohejl
IDM Südtirol/Alto Adige
Piazza della Parocchia 11, I-39100 Bolzano
tel.: +39 0471 094 000
mail: info@idm-suedtirol.com
www.suedtirol.info