V snehovom kráľovstve

Dosť možno to nie je len vďaka vysokým a sprístupneným horám, kde sú dostatočne dlhé a studené zimy na stavbu budov zo snehu, ale zrejme aj z dôvodu stupňa rozvoja turistickej infraštruktúry. Aj v odbore turizmu platí, že inovácie vedú k úspechu, a také studené iglu, keď už človeka nezláka k prespaniu, je prinajmenšom perlička, ktorá pritiahne pozornosť a zamestná fantáziu potenciálneho návštevníka. Kto vie, ako to kto pocíti za pár rokov. Človek je predsa zvedavý, chce skúšať nové kúsky, zažívať nové dobrodružstvá. Nocľah v iglu, obzvlášť ak je legitimizovaný povestnou švajčiarskou precíznosťou a kvalitou servisu, ponúka zážitok na celý život pri prijateľnom pomere rizika a dobrodružného faktora. Jednoducho: budete sa môcť - pokojne len sami sebe - pochváliť prenocovaním v iglu, pričom máte prísľub určitého komfortu a istotu, že neumrznete.

Snehové mestá

Pod hlavičkou konceptu Iglu-Dorf bude v nadchádzajúcej zime v prevádzke hneď osem snehových dedín, jedna v Nemecku, druhá v Rakúsku a zvyšok práve vo Švajčiarsku. V troch z týchto šiestich - v Gstaade, Zermatte a Davose - môžete zažiť nefalšovanú polárnou noc. No, nefalšovanú úplne nie, pretože polárnik obvykle nemá k dispozícii vírivku alebo saunu, takže povedzme skôr silne poľudštenú polárnou noc.

Začalo to celkom spontánne: nadšení lokálny lyžiari a snowboardisti bojovali o prvú lajnu v čerstvom prašane, čo predtým znamenalo zbrúsiť lakte a ísť s predstihom na prvý vlek. Až niekoho napadlo túto nevľúdnou procedúru obísť tým, že využije vlek už predchádzajúceho dňa a na prvý zjazd si jednoducho počká v horách.

Adrian Günter podnikal podobné akcie v Motta Naluns nad strediskom Scuol. Spoločne s kamarátmi tam v zime 1995/96 postavili skromnú dedinku čisto pre svoje potreby, prekvapil ich ale záujem turistov a ich časté otázky na možnosť v ich iglu za poplatok nocovať. Hneď o rok neskôr preto postavili prvú snehovú dedinu pre verejnosť. Služieb v tej sezóne využilo iba 15 klientov. Aj tak sa zrodil koncept Iglu-Dorf, ktorý expandoval nielen do okolitých hôr Švajčiarska, ale aj do ďalších alpských krajín a svojho času aj do Andorry.

Nie je iglu ako iglu

Stráviť noc v iglu možno v podstate kdekoľvek, ak si príbytok postavíte sami, prípadne ak sa v mieste nájde nejaký nezávislý prevádzkovateľ. Koncept Iglu-Dorf ale stavia na tom, že neponúka obyčajný chladný nocľah, ale naopak obsažnú a zážitkovú noc. Začína to už projektom komplexu budov, ktorý obsahuje spoločenské miestnosti, spálne rôznych úrovní, bar, jedálne, záchody či bohatú umeleckú výzdobu. Súčasťou nocľahu je večera, zvyčajne typické syrové fondue, a následne sa ponúka možnosť sa pred samotným spánkom ohriať - alebo lepšie nahriať - vo vírivke či saune. S takto naakumulovaným teplom je noc v spacáku komfortná snáď aj pre najtvrdších zimomrivcov.

Patentovaná stavba

Postaviť iglu samozrejme nie je ľahké, nie ešte také, ktoré by poskytlo dostatok priestoru pre väčšiu skupinu nocľažníkov. Vznikla tak myšlienka novej stavebnej technológie - veľké nafukovacie balóny zahrnúť či pomocou snežných diel prekryť snehom a po jeho stuhnutí balóny vyfúknuť a vytiahnuť. V roku 2002 sa tak zrodilo prvé iglu s priemerom 9 metrov. V januári 2016 potom bolo pri príležitosti 20. výročia spoločnosti Iglu-Dorf postavené v Zermatte rekordné iglu, ak sa dá takáto stavba ešte označiť ako iglu, s priemerom 13 m.

A aké to je v skutočnosti?

Naša osobná skúsenosť pochádza zo snehovej dediny v Davose, kam sa presunula pôvodná dedinka zo Scuola. Na vrcholovej stanici vláčika Weissfluhjoch (2 662 m) sa stretávame s dvoma sprievodcami, fasujeme snežnice a vo fujavici schádzame nejakých 400 metrov k vstupu do snehového podzemia. Fujavica silnie a dokresľuje atmosféru tým správnym zimným smerom. Po privítanie a prípitku dostávame základné inštrukcie: čaká nás večera, potom sauna a nakoniec nocľah.

Fondue je potravinou, ktorá sama o sebe zahrieva, napriek tomu sa v snehovej reštauračnej kóji jedlo nijako nepreťahuje, pretože zima je silnejšia - v iglu je vraj stála teplota medzi nulou a plus 4 ° C, ale voda nám cez noc zmrzla. Saunu a dve vírivky majú v Davose nejakých 50 metrov od hlavného komplexu, a práve v nich sa odohráva najväčšia časť aktívneho večera. Po troch poctivých saunovacích kolách sa ešte prebrodíme novým snehom do ďalšej pevnej budovy nazývanej kota. Je to drevená stavba zhruba kruhového pôdorysu s otvoreným krbom uprostred. Tam v štipľavom dyme doplníme stratené tekutiny a do spacákov sa dostávame až dlho po polnoci. Nabití teplom líhame do neobvyklého ticha v macatých spacákoch na veľkom snehovom letisku. Máličko chladu ešte zažívame cestou na záchod - v našom komplexe je ich niekoľko, vždy tradičné porcelánová misa s chemickou nádržkou. Ešte zuby a dobrú noc. Na telo je v spacáku krásne teplo, studený máme snáď len nos a líca vykukujúce z páperových múmií.

Ráno pred ôsmou je budíček, dostávame hrnček s čajom, raňajky sú ale zase už v hlavnej budove lanovky. Víchrica zosilnela natoľko, že je naša časť lyžiarskeho strediska zatvorená, ani my nesmieme vychádzať a cestu medzi iglu a staničnou budovou absolvujeme po jednom v obrích rolbách, ktoré sa pôvodne zišli snáď k úprave zjazdoviek. Je to za nami, možno až príliš rýchlo. Pri výborných raňajkách zdieľame spoločné i osobné zážitky skôr ticho. A myslím, že je isté, že tieto sa zapíšu na také miesto našich pamäťových úložísk, ktoré budú vždy operatívne a ľahko dostupné.

Text: Petr Socha - SNOW.CZ

SNOW 

Predplatné so zľavou 98 Kč (20%) obsahuje sedem vydaní SNOW počnúc dňom objednávky.

Obvyklá cena 490 Kč, pre členov OEAV 392 Kč.

Ukážkové číslo zadarmo z náhodného výberu časopisu SNOW z predchádzajúcej zimnej sezóny zasiela redakcie: predplatne@snow.cz

Predplatné pre členov OEAV.CZ

SWISSmag

Časopis sa venuje fenoménu Švajčiarska a všetkým zaujímavostiam s ním spojenými. Vychádza 2x ročne. V rámci dvojročného predplatného v cene 200 Kč členovia OEAV.CZ dostane zdarma knihu GRAND TOUR - 111 TIPOV.

Predplatné pre členov OEAV.CZ