V zime okolo Annapurny

Tento opis zimných podmienok nás zaujal natoľko, že sme sa rozhodli odskúšať himalájsku zimu na vlastnej koži.

Na začiatku si maximálne "užívame" päťhodinovú cestu džípom do dediny Jagat spoločne s ďalšími 11 ľuďmi, troma kozami a kopou batožiny. Hneď prvý večer nám miestni tvrdia: "Prechod sedla Thorung La je celkom určite nemožný. V horách leží niekoľko metrov snehu, sneží a tak tomu bude až do jari. "Celý večer trávime nad alternatívami v mape pre prípad, že hory budú skutočne zaviate.

Ráno nás prebúdza kikiríkanie kohútov a vône raňajok, do svahov hlbokého údolia Marsyangdi sa zakusujú prvé lúče slnka. V divokej tiesňave nás len o pár metrov minie malá lavína kamenia, ktorú zvrhli opice v stene nad nami. Aj napriek tomu si pripadáme bezpečne v porovnaní s novou "cestičkou" vytesanou viac ako 300 m kolmo nad riekou na protiľahlej strane údolia. Pozorujeme jeep kymácející sa po úzkej ceste na hrane priepasti a navzájom sa uisťujeme, že sedlo Thorung La určite prekonáme, sneh-nesneh.

V dedinke Tal nás miestny opäť varujú, že sa kvôli snehu ďalej ako do Manangu, tri dni chôdze odtiaľ, nedostaneme. Z osady Darepani volíme namiesto jednoduchého jeeptracku radšej chodník vo svahoch hory Kangaro. Po polhodine nadávok počas strmého stúpania sa pred nami znenazdajky otvára fantastický výhľad na miniatúrne domčeky dediny Bagarchap hlboko pod nami, nad ktorou sa týči impozatná Lamjung spolu s Annapurnou II a Annapurnou IV. Po ďalšom stúpaním máme na dosah ruky aj majestátnu Manaslu.

Práve, keď nás chôdza už prestáva baviť, vchádzame do osady Thanchok. Tvorí ju niekoľko desiatok prastarých kamenných domčekov s plochou strechou. Osada leží mimo hlavnú trasu a nie je zatiaľ toľko poznamenaná turizmom. Sprevádza nás zástup nadšených detí, pre ktoré je cudzinec vzácnosťou v lete, nieto teraz.

Tretí deň pochodu prvýkrát stretávame ďalších turistov. Štyria Číňania majú podobný plán ako my. Pýtame sa ich sprievodcov, či si myslí, že bude sedlo priechodné. Len krčí ramenami: "To nikto nevie."

Za Chame sa údolie stáča na sever a pred nami sa zjavuje tisíc metrov vysoká skalná stena Swargadwari, čo v miestnom jazyku znamená "Schody do neba". Stenou musia podľa tunajšej legendy nahor vystúpať duše mŕtvych cestou na večnosť.

Celý deň ideme po snehu, rozbahnené úseky na ostrom slnku strieda zmrznutý chodník v tieni. V osade Dhikur Pokhara vo výške 3 200 m na nás hneď z prvého domčeka mávajú a pozývajú na obed. Sedíme pri ohni, popíjame čaj a v kotle buble hustá kaša. Len neradi vyrážame ďalej do studeného vetra.

V malebnej chate v dedine Pisang sme sami. Večer nás navštívi mních z blízkeho kláštora, ktorý sa sem prišiel pripojiť na Facebook. Aj v horách sa tradícia začínajú miešať s modernými technológiami.

Mrazivé ráno. V izbe máme 8 pod nulou, slnko je schované niekde za horami a pred nami je náročná etapa tzv. "horným chodníkom do Manangu". Pozlátenú strechu gompy Ghyaru, náš dopoludňajší cieľ, vidíme 500 m nad nami. V sedle začíname pociťovať ľahký nedostatok kyslíka. Sme takmer 4 000 m vysoko, vo vetre sa trepotajú modlitebné zástavky a my obdivujeme jeden z najkrajších výhľadov celého treku na 40 km vzdialenú Manaslu, všetky vrcholky Annapurny aj na výraznú špičku Dhaulagiri v diaľke.

Posledné kilometre vymrznutého chodníka absolvujeme už za šera, k domčekom osady Bragha prichádzame krátko po západe slnka. Všetko je však zatvorené! Ďalšia možnosť nocľahu je až v Manage vzdialenom ďalšie dve hodiny chôdze. Teplota rýchlo klesá hlboko pod nulu. Uťahaní a zmrznutí klopýtáme po ušliapanom snehu, nad hlavou nám žiari tisíce hviezd, vzdialenosť je nekonečná.

Búšime na vráta prvého hostinca. Ako sa neskôr dozvedáme, aj napriek tomu, že je Manag hlavnou dedinou regiónu na sever od Annapurien, ani tu možností ubytovania takto neskoro po sezóne nie je veľa. Môžeme hovoriť o šťastí.

Majiteľ obchodu nás uisťuje, že najhoršie záveje v okolí sedla Thorung La už roztopili a podľa predpovede máme asi tri dni, než príde ďalšia snehová búrka. Musíme si pohnúť.

U pani domácej nad úžasnými knedlíkmi momo a zázvorovým čajom rozoberáme naše budúce plány, keď tu sa znenazdajky vo dverách objavuje mladý kórejský pár. Rozhodujeme sa prekročiť sedlo Thorung La spoločne.

Opäť s ťažkými batohmi stúpame z Manangu do Teng, posledná osada pred sedlom Thorung La. Celý deň nás nemilosrdne spaľuje slnko a rozpúšťa zmrznutý sneh z noci. Pochod preto nie je ani rýchly ani pohodlný. Na chatu prichádzame neskoro. Vítajú nás naši kórejskí kamaráti Woochan aj Jeesun, ktorí vyrážali za svitania a už sa vyhrievajú pri krbe.

Ráno sa nám z tepla chaty ani za mak nechce. Musíme však pokračovať do strmého kotla, na konci ktorého na nás snáď čaká pohodlie chaty Thorung High Camp. Na krovinách trčiacich z hlbokého snehu sa pasie stádo jakov. Vyvolávajú príjemný pocit bezpečia. "Kým sa vraj pasú vysoko v horách, počasie je vhodné pre prechod sedla," povedal jeden múdry pastier.

Napriek výške je chôdza pomerne svižná. Konečne žiadny topiaci sneh! V poslednom úseku čo chvíľu zastavujeme a lapáme po dychu. Ľadový vietor preniká do špiku kostí. Svah je už v tieni hôr a my ticho zlorečíme našu dopoludňajšiu lenivosť. Konečne vidíme okná chaty Thorung La High Camp vľúdne žiariace do šera. Po rýchlej večeri sa ideme do premrznutej izby zregenerovať pred najdôležitejším dňom pochodu.

Plán vyraziť už za svitania stroskotal hneď na začiatku. Vonku je mínus 20 a slnko skryté za mrakmi. Neochotne opúšťame spacáky a čo najpomalšie do seba súkame raňajky. V lete je to do sedla slabé tri hodinky chôdze, ale čo nás čaká v snehu, nevie nikto. Majiteľ chaty to vraj dáva za hodinu.

Trápime sa v hlbokých závejoch, cesta naberá výšku len zvoľna. Síce sme spojili sily s Kórejci, ale po predchádzajúcej noci sa necítia príliš fit, takže musíme často zastavovať a odpočívať. Po hodine a pol sme ešte len u starej opustenej búdy pastierov značiacej hranicu piatich tisíc metrov.

Potom sa konečne rozžiari slnko a napriek tomu, že nám stále zostáva ešte vyše 400 výškových metrov, pripadáme si ako by sme už mali sedlo za sebou. Sneh je vyfúkaný a ide sa príjemne. Užívame si samotu, ticho a výhľady na okolité steny Chulu, Thorung Peak a Khatung Kang.

Posledných 200 výškových metrov pred cieľom sa však počasie razom mení. Z druhej strany letia tmavé mraky a behom okamihu sa dvíha uragán. Ponáhľame sa, ale v silných nárazoch je chôdza takmer nemožná. Protivietor je príliš silný a navyše nám vmetie do tvárí oblaky snehu, cez ktorý nie je vidieť na krok. Sme schopní ísť len medzi jednotlivými poryvmi. Cieľ sa zdá byť v nedohľadne. Keď už to vyzerá, že sedlo snáď zmizlo z povrchu zemského úplne a my tam nikdy nedospejeme, zrazu sa pred nami objavia stovky modlitebných vlajočiek. Sme tu! 5 416 m Thorung La!

Vietor chvíľami slabne, opatrne vykukuje zo závetria skál a užívame si výhľady. Hradbe hôr dominuje 8 167 m vysoká Dhaulagiri. Pod nami sa nachádza najhlbšie údolie na svete Kali Gandaki, čo pre nás predstavuje 1700 metrov klesania. Bojíme sa, že cesta dole bude v prudkom vetre vyčerpávajúca, ale nakoniec je na západnej strane pokoj. Len trochu blúdime od jednej zlomenej tyče k druhej lebo stopy bláznov, ktorí sedlo prekročili pred nami, sú zaviate. Leží tu najviac snehu za celú dobu. Občas sa plazíme takmer po pás v prašane alebo sa naopak kĺžeme po zadku po ľade dole. Prekvapivo iba po dvoch hodinách sedíme pri čaji v domčeku pastierov, na dohľad Muktinath. Sme šťastní, že sme prechod v poriadku zvládli. Po mnohých dňoch nepohodlia si prvýkrát doprajeme kýblik horúcej vody, nezmrznutý záchod a hlavne úžasné steaky z jaka na večeru! Oslavujeme a ideme spať až neskoro v noci.

Pred nami je posledný deň putovania okolo Annapurny. Po raňajkách sa lúčime s Jeesun a Woochan. Odchádzajú najkratšou cestou do Jomsomu, my máme ešte v pláne trek dedinami pozdĺž hraníc Horného Mustangu. Po troch dňoch putovania sme znenazdajky pred bránou malého letiska Jomsom a je nám tak trochu smutno, že už naše zimné dobrodružstvo končí.

CK Kudrna

cestovka s dušou

Pre milovníkov turistiky ponúka CK Kudrna rôznorodé zájazdy od jednodenných výletov s malým batôžkom až po viacdenné prechody po najkrajších hrebeňoch sveta. Najzdatnejších nadšenci potom môžu vyraziť na exotické expedície do Nepálu, Peru alebo na Kaukaz.
www.kudrna.cz

Zľavy pre členov Alpenvereinu